Tvoj pohľad do mojich očí,
<script language=javascript>postamble();
tvoja ruka obopínajúca moju,
tvoje pery dráždiace moju kožu,
pomaly je to viac než dokážem zniesť.
Táto báseň sa nerýmuje,
ani to nieje cieľ,
len dúfam že smiem povedať:
odpusť mi, asi ťa milujem.
Prečo, to neviem
a kedy sa to stalo tiež,
vieš, som možno naivná
keď dúfam že tak cítiš tiež.
Tieto riadky nedávajú zmysel
a ty ich nikdy čítať nebudeš,
no cítiť ťa z nich budem stále,
aj keď smieš povedať nie.
A preto ešte raz píšem: prepáč,
prepáč, že som taká hlúpa
a postava z básne odchádza,
keď opona stúpa.
Komentáre
Par slz
Zalialo ich more.
Uz ich nik neuvidi.
Iba ja tam hore.
Ahoj